Boring days

Ahojte! :)

Tento týždeň, to je NEtýždeň... Myslela som, že bude super. Nebudeme sa tak učiť, dajú nám aspoň chvíľu pokoj. To sa celkom aj splnilo, lenže sa teraz v škole neskutočne nudím. Prídem domov ani jednu knihu neotvorím, čo u mňa nie je bežné! :D Lenivá som, keď nemusím, tak nič nespravím :D Ale čo aj ja potrebujem chvíľku nič nerobenia, sprevádzaného tým pokojom. Ale aj tak ma štve, že len sedím alebo ležím, spím, jem, a základné života potrebné veci. NIČ naviac :D Viac lenivá hádam byť nemôžem... Ale aspoň viem, že od budúceho týždňa to znova začne. Takže sa mám načo tešiť, podľa toho čo nám profesori referujú každý deň. Tie ich plány a predsavzatia do nového polroka. Ach...

Uvedomila som si, teda ja som už od začiatku vedela že to takto bude. No uvedomila som si, že veľa píšem o škole. Skoré zistenie ja viem :D. No a proste rozmýšľala som načo sa zamerať. Môj život nie je až taký zaujímavý aby som vám tu vykecávala nejaké životné skúsenosti. Jediné o čo sa s vami môžem podeliť, sú fotky a básne. To chcem rozšíriť a dávať sem takých vecí viacej a naopak uberať zo školy. Dúfam, že sa mi to podarí. To mne by sa ani na vašom mieste nechcelo čítať, tieto všetky moje problémy :D Takže obdivujem tých pár jednotlivcov, ktorí to dokážu ;)
Možno po čase pribudnú aj iné veci. Neviem síce čo... Ale veď neponáhľa to. Nechystám sa s blogom prestať ani nič, takže všetko príde postupne. Dnes som zobrala fotiačik do ruky. Po dvoch presedených hodinách pozerania do blba som to potrebovala.
takže ukážky :)

Rada robievam koláže tohto typu, no nie vždy som príliš kreatívna aby som niečo vytvorila :D
Zatiaľ mám také tri. 

 Tu môžete vidieť môj podpis 

 A tu mám ukryté všetky tajomstvá :) 

Takže keď som už spomínala tie básničky, tak sem aj jednu pridám. Nie je nejaká aktuálna len vybraná z mojej zbierky. Možno nie ste na poéziu, no skoro vždy sa v nej ľudia vedia nájsť :) Viacerí mi to hovoria. Ja osobne nečítam veľa autorov čo píšu básne jediný obľúbený môj, je zatiaľ Kamil Peteraj. Nepíše vôbec na ten štýl ako ja, no fascinuje ma jeho tvorba. Takže, niečo odo mňa :) 

Časovaná bomba

Bol si ako moja časovaná bomba,
ktorá prišla, keď som ťa vôbec nečakala.
Spôsobil si vo mne výbuch citov,
ktoré som k tebe nikdy predtým neprejavovala.

Na začiatku si všetko zničil,
zostali len malé kúsočky.
No stále si tu bol,
neodišiel si.

Čakala som ďalší náraz,
ďalšie položenie k zemi.
Tvoje nové údery prišli zaraz,
a ja som len ležala na zemi.

Nemala som síl vstať, či vôbec pohnúť telom,
nemyslela som si, že ešte niekedy prejdem svetom.
No ty stále si tu bol,
neodišiel si.

Mala som chuť zakričať na teba,
povedať ti nech ma už necháš tak,
no ty si mi nedovolil ani plakať.

Preto som tam len tak ležala,
nečujne na teba pozerala,
ako sa ku mne skláňaš.

Zrazu som mala väčšiu silu, nevediac odkiaľ prišla.
Otočila som hlavou, a pohľad uprela na teba.
Sedel si tam, a hrabal si sa v mojom svete,
zliepal si ho dokopy a ja som bola opäť v tom pocite.

Všetok môj svet, si dal znova dohromady,
a ja som nemo pozerala, žasnúc od úvahy.
Pozrela som sa na teba s otázkou, čo to robíš?
odpoveď si mi poslal vzduchom: za chvíľu to pochopíš...

Mala som silu vstať, no tvoja ruka mi aj tak pomohla,
bola som silná, no nevedela som ťa pustiť a otočiť sa.
Privinul si ma k sebe a ja som sa ti nechala,
veď môj svet bol v tvojich rukách, zas a znova. 

A táto nebola písaná ani tak dávno. Takže tu to máte. Dúfam, že sa niečo páčilo. Tento týždeň pridám pravdepodobne ešte jeden príspevok. Tak ak ste sa na môj blog dostali náhodne prvýkrát, pokojne zavítajte ešte raz. Budem vďačná! :)

Bye! :*