Ahojte zasa! :)
Najprv sa vyjadrím trochu k nadpisu. Dnes po príchode domov som si uvedomila, že zo zajtrajších piatich hodín, mám 3 zastupované, komu lepšie však :)
Takže som nemala nič na robote len som si oddychovala, život študenta mi to tak často v týždni nedopraje :D
Keď som vyšla na chvíľku von, uvidela som padať obrovské vločky. Také som hádam v živote nevidela! Neskutočne ma fascinovali, preto som aj vyšla spod strechy a pozrela na seba jedna vločka mi padla na čelo a zrazu som pozerala a hypnotizovala tie najväčšie a začala ich chytať. Z ničoho nič som začala po dvore naháňať vločky. Cítila som sa asi takto :D
Po chvíli, keď som si uvedomila čo robím som prestala a sama seba sa spýtala, či som v poriadku. Prišlo mi to strašne bláznivé :D Keby my vtedy nieto vidí, mohol sa dobre zasmiať :D
Proste ľudia vždy budú večné deti :)
Takže toľko k mojej dnešnej story :) Na záver by som ešte chcel pridať niečo z mojej dielne, takže prajem vám pekný týždeň + príjemné čítanie tohto:
Moja najdlhšia báseň (321 slov, pekné číslo nie?). Dúfam, že sa páčila, zatiaľ sa majte! :)
Najprv sa vyjadrím trochu k nadpisu. Dnes po príchode domov som si uvedomila, že zo zajtrajších piatich hodín, mám 3 zastupované, komu lepšie však :)
Takže som nemala nič na robote len som si oddychovala, život študenta mi to tak často v týždni nedopraje :D
Keď som vyšla na chvíľku von, uvidela som padať obrovské vločky. Také som hádam v živote nevidela! Neskutočne ma fascinovali, preto som aj vyšla spod strechy a pozrela na seba jedna vločka mi padla na čelo a zrazu som pozerala a hypnotizovala tie najväčšie a začala ich chytať. Z ničoho nič som začala po dvore naháňať vločky. Cítila som sa asi takto :D
Proste ľudia vždy budú večné deti :)
Takže toľko k mojej dnešnej story :) Na záver by som ešte chcel pridať niečo z mojej dielne, takže prajem vám pekný týždeň + príjemné čítanie tohto:
Premáhaš sám seba
Bojím sa odísť, no nechcem
ani zostať,
mám pocit, že nič z toho sa nemalo stať.
Ty si nič z toho nechcel a ja som naivne dúfala,
že moje city zmenia tvoje priania.
Prial si si kamarátstvo,
no ja som potrebovala lásku.
Dal si mi úžasné chvíle, na ktoré nerád spomínaš,
pretože si ich prežil s pocitom, na ktorý často zabúdaš.
Popieral si lásku, vyhováral sa na priateľstvo,
no od začiatku sa to iným smerom uberalo.
Vravel si si dosť, no aj tak si neprestal,
ruka v ruke si sa so mnou po večeroch smial.
Ja som bola pobláznená a ty nevšímavý,
lásku si mi opätoval,
no naďalej všetko popieral.
Ja som videla, že je to inak aj keď si to nepriznal,
cítila som to vždy keď si pri mne zaspával.
Vždy len bozk na líce, či pohladenie na čelo,
no ty si necítil, ako sa ti srdce chvelo.
Hľadel si si do hlavy,
kde mozog ti vravel nezmysly.
Ja som ti videla do duše,
kde pravda bola na svete.
A keď som ti aj o tom chcela povedať,
vždy si začal viac a viac ma namotávať.
Preto som aj zostala ticho a čakala,
kým sa šťastie obráti a vyjde najavo pravda.
A nakoniec prišiel deň, na ktorý som čakala,
lenže sa celkom nesplnili moje skutočné očakávania.
Je pravda, že si si uvedomil, že je toho medzi nami viac,
no namiesto toho aby si prijal tento fakt,
si sa postavil chrbtom a zostal tak stáť,
neotáčal si sa, no ja som sa nevzdala a neprestala kričať.
Čakanie sa vyplatilo a ty si otvoril oči,
stálo ma to síce veľa pomoci.
Nie konkrétne od teba ale od toho v tebe,
čo stále túžilo po niečom vo mne.
No ty si to potlačil a to som videla v tom pohľade,
kvôli tomu si sa neotočil dokým si nemal sto percentné podlažie
pod nohami, ktoré ťa istilo,
a viac moje city k sebe nepustilo.
Moja najdlhšia báseň (321 slov, pekné číslo nie?). Dúfam, že sa páčila, zatiaľ sa majte! :)
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára